Listy synovi (5): Práve som bol odvolaný z pozície člena výboru pre školstvo, vzdelávanie, mládež a šport

Ahoj Ruben,

dnes sa mi stala taká vec, ktorú by som mohol zo svojho pohľadu vnímať negatívne. Ak sa však na to pozriem trošku z nadhľadu, tak sa vlastne nič zlé nestalo. Niekto tomu hovorí, že „sa treba podriadiť pre vyššie ciele“ alebo „treba pokorne odovzdať štafetový kolík“.  Ja ti to najlepšie vysvetlím na príklade futbalového družstva: možno budeš, keď vyrastieš, hrávať futbal a určite pochopíš, čo ti chcem povedať. Rozpoviem ti to však trošku viac v súvislostiach...

Keď ma niekedy na jeseň 2019 oslovili ľudia z OĽaNO s tým, aby som im pomohol v boji s mafiou Smer a aby som prijal ich pozvanie na kandidátku, po týždni premýšľania (či do toho ísť), som súhlasil. Neriešil som, na akom mieste na kandidátke budem a bolo to vtedy pre mňa úplne nepredstaviteľné, že sa skutočne poslancom stanem.

Pridelili mi číslo 48 a prioritou bolo priniesť hnutiu OĽaNO čo najväčšiu podporu. Napokon sa to podarilo – aj s bonusom navyše: stal som sa druhým náhradníkom a po vymenovaní vlády aj poslancom. Keď som si zoradil poslancov podľa preferenčných hlasov, umiestnil som sa na peknom 45. mieste. V okrese, v ktorom žijem a v ktorom som dostal prirodzene najväčšiu podporu, OĽaNO spravilo najlepší výsledok spomedzi všetkých okresov na Slovensku. Vďaka za to!

Ujal som sa teda mandátu a dozvedel som sa, že budem pracovať v školskom a zdravotníckom výbore. Prijal som tieto miesta a vo výboroch odvtedy aj pracujem. Šiel som do tohto boja ako tímový hráč a dôverujem vláde, ktorú podporujem ako jej koaličný poslanec. V OĽaNO máme 53 poslancov a práve dnes zložila sľub aj Mária Šofranko, ktorá bola jednotkou kandidátky, ale kvôli svojej práceneschopnosti obsadila poslaneckú lavicu až dnes. Je profesiou učiteľka a ako volebnej líderke jej post v školskom výbore patrí.

Vo vedení OĽaNO mali neľahkú situáciu, ale poprosili ma, aby som jej tento post uvoľnil. Hoci ma to nepotešilo (som učiteľom s takmer 18-ročnou praxou, športovým funkcionárom i šachovým trénerom mládeže), v NR SR som tímovým hráčom a nie je mojou prioritou napĺňať osobné ambície. Žiadne sólo – nezáleží, kto dá góly, víťaziť môžeme v tíme len vcelku. V hnutí máme mnoho poslancov a nie je možné, aby sme všetci pracovali vo výboroch, o ktoré máme záujem.

Prajem Márii Šofranko, aby sa jej darilo. Nielen v tomto výbore. Budem ju podporovať a budem pomáhať celému výboru, ako budem vedieť. Mimochodom, aj jeden z mojich krúžkov vo voľbách dostala práve Mária.

Som tu, budem spolupracovať s našimi členmi výboru. Fungujem ďalej, pracujem pre školstvo, šport, mládež, ale aj pre ďalšie oblasti – vlastne pre celé Slovensko, aj keď už oficiálne nie ako člen školského výboru. Ďakujem aj za túto krátku skúsenosť s prácou výboru, ako jeho člen.

Takže takto, synček. Myslím, že príklad s futbalovým družstvom je trefný. Nie každý dáva góly. Ale aj brankár, aj obrancovia (ktorí kryjú útočníkom chrbát) sú nemenej dôležití.

Nech sa ti darí, synček!