List synovi (6): Tvoj otec nezaprie svoje svedomie

Ahoj synček,

že či som mal ťažký deň? Áno. Takých však príde ešte veľa. Som im však pripravený čeliť a tak ako to robím vždy, aj teraz chcem ľuďom vysvetliť veci, ktoré robím. Chcem, aby vedeli o mojich krokoch v politike. Je to jasné, že nie všetci budú so mnou súhlasiť, chcem im však dať príležitosť, aby spoznali aj môj priamy a osobný pohľad na veci – ako sa vraví „z prvej ruky“.

Táto parlamentná schôdza je znova ťažká. Sú počas nej naplánované a schvaľované zákony v zrýchlenom konaní (kvôli koronakríze) a preto to ide „ako z rýchlika“. Výbory, plénum, výbory, plénum... Okrem toho sú počas schôdze prednesené aj niektoré výročné správy. Napríklad dnes (vlastne včera, lebo ti tento list píšem o polnoci) bolo hlasovanie o správe ombudsmanky. Je to (pre teba) ťažšie slovo, ale ide o Verejnú ochrankyňu práv. Ľudia jej posielajú podnety – ak sa nedodržiavajú ich práva a ona sa snaží veci potom riešiť. Vlastne by mala upozorňovať na rôzne porušenia práv a navrhovať spôsoby a možnosti, ako treba tieto veci riešiť.

Ombudsmanka mala upozorňovať na rôzne porušenia práv všetkých ľudí plošne, naprieč všetkými skupinami, nech je kritérium na delenie týchto skupín akékoľvek. Dlhodobo si všímam jej konanie a prejavy navonok. Toto jej správanie a komunikácia – ktorou sa prezentuje – sa premietli aj do jej výročnej správy... To je jedna z vecí, ktorá prekáža nielen mne, ale aj mnohým ďalším poslancom z nášho klubu – rozprávali sme sa o tom. Netvrdím, že nemá mať vlastný názor, ale musí mať na zreteli naše zákony (predovšetkým Ústavu SR).

V Ústave SR sa píše:

Čl. 15
(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.

Čl. 41
Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.

Aby to bolo jasné: Osobne som za to, aby sa u každého človeka dával dôraz na prirodzenú ľudskú dôstojnosť. Je mi odporné a neprijateľné, ak niekto uráža alebo ponižuje človeka. Alebo ho označuje za vec, lebo má iné náboženstvo, rasu či sexuálnu orientáciu. Takto som sa vyjadril v pléne s faktickou poznámkou, v ktorej som odsúdil bezcitnú, nenávistnú komunikáciu člena ĽSNS smerom k niektorým skupinám ľudí.

Aj ja sám mám kamarátov a známych, ktorí patria do skupín ľudí, ktoré pourážal. S jedným z takýchto ľudí komunikujem intenzívnejšie a vyjadril sa – v tom zmysle -, že mi ďakuje, lebo ak by som mu nepomáhal, už by na tomto svete nebol... Vážim si ho ako človeka. Ako Božie dieťa. Ale o tom ti možno porozprávam niekedy osobne – keď vyrastieš.

Písanie musím prerušiť, lebo už telo hlási... že sa treba aj vyspať. Dopíšem to „zajtra“. Dobrú noc.

...

Pokračujem v písaní.

Vraciam sa k správe a k tomu, že som ju označil za nevyváženú. V nedávnej minulosti boli predložené návrhy zákonov, ktoré mali posunúť ochranu nenarodených detí pozitívnym smerom. V zmysle ústavy SR. Jeden z týchto piatich predložených návrhov zákona neprešiel o jediný hlas. O to však teraz nejde. Ide o to, že ombudsmanka vyjadrila spokojnosť s tým, že tieto zákony „neprešli“.

Na jednej strane sa vyjadrila k tomu, aby si väzni mohli ponechať dĺžku brady a vlasov takú, ako chcú. Na druhej strane sa vyjadrí, že je spokojná s tým, že neboli schválené zákony ochraňujúce život.

Navyše pripomínam, že v Zákone o verejnom ochrancovi práv je paragraf o sľube ombudsmana, z ktorého časť citujem:

§6 Sľub
(1) Verejný ochranca práv skladá do rúk predsedu národnej rady tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ... „

Svojimi postojmi a tiež prednesenou správou ombudsmanka nekoná v súlade so svojím sľubom. Do správy vložila ideologické veci, ktoré nie sú v súlade s platnou legislatívou.

Netvrdím, že v jej správe niet dobrých vecí. Netvrdím ani to, že si ombudsmanku nevážim ako osobu a nevážim si jej prácu. Myslím si, na rozdiel od niektorých iných poslancov, že je jej úrad potrebný. Jej správa a činnosť by však mala byť vyvážená a odrážajúca sa od Ústavy SR. Niektorí poslanci jej tvrdo vyčítali účasť na „dúhových“ pochodoch a jej podporu aj takému neštandardnému gestu, ako jej vyvesenie dúhovej vlajky na jej úrade. Ja jej tú účasť na pochode nevyčítam. Chcem, aby k nim išla. Aby s nimi komunikovala.

Ak to tak však urobí, potom nevyváženosť jej správania – nie ako osoby, ale ako Verejnej ochrankyne práv – vidím v tom, že už rovnako silno nepodporí napríklad pochody za život alebo pochod protestujúcich dopravcov či farmárov... Pani ombudsmanka sa priveľmi vložila do ochrany práv jednej skupiny a ostatné práva dala „bokom“. Alebo sa im venuje len okrajovo. Presne táto nevyváženosť sa premietla v jej správe.

Poslanec ma pri každom hlasovaní v podstate 5 možností: za, proti, zdržal sa, nehlasoval, neprítomný. Môže si teda slobodne vybrať. Hlasovanie o správe, ktorú predložila ombudsmanka bolo trochu zvláštne v to, že sa ním nič neschvaľovalo, ale hlasovalo sa o tom, či jej správu „berieme na vedomie“.

Tu sa na chvíľu zastavím. V tomto prípade gestorský výbor odporučil poslancom, aby správu vzali na vedomie. To sa vlastne stalo tým, že som podpísal „prezenčku“, sedel som v sále a počúval pani ombudsmanku i rozpravu. Následne sme boli vyzvaní, aby sme hlasovali a tam som sa vyjadril podľa vedomia a svedomia.

Ak by malo byť hlasovanie len o tom, že sme prečítali, vypočuli, diskutovali, oboznámili sa a to chceme hlasovaním deklarovať – museli by sme byť všetci za.

Lenže toto hlasovanie bolo aj o obsahu správy. Zo 132 prítomných poslancov stlačilo gombík „za“ len 34 poslancov. Tí ostatní, vrátane mňa, dali najavo, že so správou nesúhlasia. Vyčítali jej obsahu rôzne veci – nielen tie, ktoré spomínam vyššie. Ešte sa zmienim o tom, že ako poslanec Mestského zastupiteľstva tiež zažívam hlasovania o správach, kedy tiež hlasujeme s kolegami proti – aj na výzvu „zobral som na vedomie.“ Napríklad: správa hlavnej kontrolórky, s ktorou sme nesúhlasili a vyčítali sme jej niektoré nedostatky.

Niektorí moji priatelia (predovšetkým na Facebooku), ktorí majú iný názor – ako ja, ma začali „pranierovať“. Dokonca sa uchýlili k tomu, že moja slová prekrúcajú a tiež prekrúcajú zmysel môjho hlasovania. Napríklad v tom, že som podľa nich hlasoval s opozičnými stranami, že som sa spojil s fašistami a zlodejmi. To je absurdný argument! Iba som spomenul, že ústavná väčšina poslancov správu nepodporila a oni si to takto prekrútili.

Ak sa pýtaš, či ma to mrzí, odpoviem ti v dvoch rovinách.

Prvá: Mrzí ma, že ľudia, ktorí deklarujú, že si ctia slobodu, ma na druhej strane rozdrvia za to, že som nehlasoval tak, ako si oni predstavujú.

Druhá: Po mediálnej odozve a „nakladačke“ na Facebooku ma to nemrzí, ako som hlasoval.

Chce to však ešte viac vysvetliť: Skladal som sľub poslanca, v ktorom som sa odvolával na svoje svedomie. To svedomie, ktoré je vnútorným hlasom, ktorý sa ozve v človeku, keď niečo zbabre alebo koná zle. Po tomto mojom hlasovaní sa však neozvalo a nesignalizuje, že by bolo „naštvané“, že idem proti nemu.

Keď som vstupoval do politiky, zaviazal som sám seba, že to nesmie pokriviť moju chrbtovú kosť a svedomie, že ma nesmie za moju politickú činnosť „vyfackovať dočervena“. Synček, už neraz boli na mňa vyvíjané všelijaké tlaky. Aj teraz sú. A veľké. Chcem však obstáť a nezmeniť sa. Byť tým rovnakým človekom, ktorý do politiky vstupoval. Nezlomiť sa.

Skutočne neviem ovplyvniť strany v opozícii, ako budú hlasovať. Ani svojich kolegov v koalícii, ani kolegov v klube. Som rád, že OĽaNO nefunguje ako kedysi Smer, keď Fico zavelil a všetci hlasovali rovnako. Aj pri tomto hlasovaní sa ukázalo, že v OĽaNO máme rôznorodosť a pestrosť názorov. Nikto však na nikoho nekričí, nikomu nenadáva, s nikým sa neháda. Tolerujeme a rešpektujeme sa navzájom. A tak je to správne. Len médiá, či „priatelia“ na Facebooku sa snažia z tých, čo hlasovali podľa iných predstáv, spraviť netvorov. Pritom prinajmenšom nejde o žiadnu kauzu – týmto hlasovaním sme ombudsmanku ani neodvolali, ani jej neznížili plat, ani nič podobné. Bolo to „len“ gesto nesúhlasu s niektorými časťami jej správy, alebo so správou ako celkom alebo s jej fungovaním a angažovaním sa v spoločnosti.

Synček môj, nie je to ľahké, keď sa už pri takejto veci do mňa niektorí ľudia tvrdo pustili. Ale chcem ti povedať, že tvoj otec nezaprie svoje svedomie a miluje slobodu, ktorú má. Teším sa, že mi túto slobodu nemôže nikto vziať. Nechcem, aby ste sa raz ty a tvoji súrodenci hanbili, že som vám doma hovoril a učil vás niečo iné a vonku (aj v parlamente) som konal inak.

Tvoj ocko