List synovi (20): Pomýlil som sa pri hlasovaní

Ahoj Ruben!

Už som ti dlho nepísal, tak som si povedal, že teraz je čas to napraviť. „Nakopla“ ma jedna situácia, úplne nová – ktorú som v politike doteraz nezažil.

Za rok sme absolvovali v parlamente už stovky hlasovaní a včera sa mi prihodilo niečo prvýkrát. Pri hlasovaní som sa pomýlil. Pár ľudí ma už kvôli tomu kontaktovalo, tak chcem túto situáciu radšej vysvetliť verejne. 

Som učiteľ. A nikdy som sa, ani pred katedrou, netváril – že som neomylný, že všetko viem a ak som čosi nevedel, tak som to s pokorou priznal. Aj keď som sa pomýlil, vždy som to pred žiakmi čestne priznal. Myslím, že to tak má byť – lebo som len človekom a slabosť aj omyly k tomu prirodzene patria.

Výsledkom zverejnenia tohto listu môžu byť slovné „kamene“, ktoré budú na mňa padať, ale možno sa nájdu aj takí, ktorí to pochopia. Nezáleží mi však na „hejte“, ktorý môže prísť. To nie je až také podstatné, ako vysvetliť môj postoj – aby bol jasný všetkým, ktorí ma poznajú.

Popíšem situáciu a vysvetlím ti, čo sa mi stalo... 

Už pred spomínaným hlasovaním sme sa bavili s kolegami o situácii, ktorá vznikla. Každý rozhodoval v súlade so svojím svedomím, ako bude hlasovať. Rovnako ako ja. Išlo v podstate o pridanie 2 viet do Ústavy SR.

Išlo o tieto formulácie: „Pohlavná identita človeka je nemenná a je určená jeho pohlavím pri narodení.“ A ešte: „Rodičia sú otec – muž a matka – žena.“  

Teraz uvediem fakty, na základe, ktorých som sa rozhodoval:  

1.     Najskôr napíšem, že som s touto formuláciou vnútorne stotožnený a nemám proti nej žiadne námietky. Ak by bola v súlade so schváleným Programovým vyhlásením vlády, tak som jednoznačne za.

2.     Návrh zákona prišiel do parlamentu od kotlebovcov. Takúto formuláciu už navrhoval aj jeden z koaličných poslancov, ale keď to prišlo ako návrh na koaličnú radu, bolo to zamietnuté s tým, že to nie je v Programovom vyhlásení vlády (PVV). Viem, že je politická kríza. Ale v tomto čase sme stále pohromade štyri politické strany – ako koaliční partneri. Stále je v platnosti PVV a tiež Koaličná zmluva. A preto sme viazaní nehlasovať za veci prichádzajúce z opozície, ak nie sú v súlade s napĺňaním PVV.

3.     Hodnotová otázka (život a jeho ochrana): Áno, hlasoval som v minulosti aj za návrh od kotlebovcov, ale tu išlo o otázku ochrany života a na tieto prípady Koaličná zmluva pamätá a neviaže poslancov tým, čo som uviedol v prvom bode. Inými slovami – teraz nešlo o život a jeho ochranu.

4.     Aj s kolegami  a z rečí ostatných poslancov sme boli už vopred presvedčení o tom, že takýto zákon nemá šancu byť úspešný a keďže je ústavným zákonom, potreboval by 90 hlasov (Napokon skutočne dostal len 44 hlasov). 

Tesne pred sériou hlasovaní, kde jedným hlasovaním bolo aj toto, som sa – na základe uvedených faktov rozhodol, že nebudem hlasovať proti, lebo by to išlo proti môjmu presvedčeniu.

Ale nebudem hlasovať ani za, pretože nešlo o ochranu života a dokumenty ako PVV a Koaličná zmluva stále platia.

Mojím rozhodnutím teda bolo, že sa na tomto hlasovaní nezúčastním – teda vytiahnem hlasovaciu kartu z hlasovacieho zariadenia. 

Hlasovali sme zaradom aj o iných zákonoch, až prišiel na rad tento. Neviem, ako sa mi to stalo, ale nebol som si spočiatku istý, či už hlasujeme o tomto zákone, preto som stlačil, ako bežne – tlačidlo prezentácia (rovnako ako to robím bežne aj pri predošlých hlasovaniach) a zabudol som vytiahnuť kartu, ako som pôvodne chcel.

No a tesne pred vypršaním času som namiesto „zdržal sa“ – čo by bolo podobné vyjadrenie tomu, čo som chcel spraviť (nehlasovať za ani proti) stlačil omylom tlačidlo PROTI. Už to potom nešlo opraviť. Takto je to aj oficiálne zaznamenané v hlasovaniach. 

Na ľudskosť a možnosť omylu poslancov sa však pamätá a v prípade, že pri výsledku hlasovania nejde o jeden či dva hlasy, je možnosť hlasovanie upraviť v zápise.

Hneď po hlasovaní som sa teda prihlásil s procedurálnym návrhom a požiadal som, aby v zázname uviedli, že som sa namiesto hlasovania proti – chcel hlasovania zdržať.

Viem, že to na mojom hlase nestálo. Viem, že to možno nie je až tak dôležité, ale včera som zaspával s tým, že som sa pomýlil a svojím hlasovaním som nevyjadril to, čo som si vo svojom svedomí skutočne myslel. Mrzí ma to.

Všetci ľudia, ktorí ma poznajú, vedia – aké sú moje dlhoročné postoje a moje nastavenie. Ale potreboval som to napísať tebe (a možno aj niektorým ďalším ľuďom, ktorí mi píšu a pýtajú sa), aby bolo jasné – že som sa nezbláznil, že som to stále ja a že som sa len ľudsky pomýlil.

Verím, že ma pochopíš, chlapček môj. Ľúbim ťa!

Tvoj ocko