List synovi (18): Mnohí verili vtedy falošným prorokom, veria im aj dnes

Snimka obrazovky 2020-10-26 o 155548png

Ahoj Ruben!

Dnes ti chcem napísať niečo o „škaredých“ veciach: o chorobách, nákazách, epidémiách. Ale predovšetkým ti budem písať o ľudskej hlúposti a o tom, kam sme sa za 200 rokov (ne)posunuli.

V mojej rodnej obci Bijacovce pôsobil takmer polstoročie kňaz Ján Vencko. Bol aj historikom a napísal knihu „Z dejín okolia Spišského hradu“, ktorá vyšla v roku 1941. Práve z tejto vzácnej knihy budem v dnešnom liste vychádzať...

Popisuje v nej – s nebývalými detailmi, okrem iného aj to, čo sa udialo v roku 1831. Okrem toho sa budem opierať o fakty, ktoré sú zrejmé z dnešných dní.

V spomínanej knihe je o týchto udalostiach popísaného omnoho viac, ja to však zostručním vyberiem len pár viet.

V roku 1831 sa na Zemplíne a potom aj na Spiši rozhoreli ohniská tzv. Sedliackeho povstania.  Dôvodov bolo viacero: aj chudoba ľudí, no jasným spúšťačom bola rozšírená cholera. Ľudia umierali na toto infekčné črevné ochorenie. Znečistená pitná voda, veľmi zlá hygiena – boli príčinou nákazy, ktorá vyvolávala silné hnačky, vyšťavenie organizmu a často až smrť.

Cholera dorazila aj do Bijacoviec. Ján Vencko vo svojej knihe vychádza zo zápiskov očitého svedka udalostí, svojho predchodcu farára Jozefa Machaya. Zemepán a župan gróf Karol Csáky si z Viedne priviedol lekára, ktorý odporúčal zabezpečiť gáfor, chlorové vápno ako ochranu proti rozšíreniu cholery.

Ženy obchodovali s plátnom v Košiciach a odtiaľ doniesli overené info, že ich chcú páni otráviť a kántriť ľud - dokonca aj cez farárov otrávenými hostiami. Farár ľud upokojoval, ale ľudia sa dopočuli zvesť z Kľuknavy, kde smrť 23 ľudí v ich obci pripisovali práškom, čo im páni sypali do studní. Kľuknavčania listom povzbudili bijacovčanov k vzbure. Žiaľ, aj keď im farár vysvetľoval, aj keď ich na kolenách uprostred dediny prosil, aby mu verili, sedliaci vyzbrojení sekerami, kyjmi a kosami, si veci nedali vyhovoriť. Burcovali ich vlastné ženy.

Istého úradníka Krausa dokaličili a mučili ho tak, že mu rozžeravené železo prikladali na chodidlá... Vzbura proti pánom však bola v zárodku potlačená. A prišla hrozná odveta. Obesených bolo po okolitých dedinách na výstrahu niekoľko ľudí.

Aj do Bijacoviec prišlo asi 200 vojakov a rozsudky boli hrozivé. Dvaja občania - 39 ročný richtár Pavol Šefčík (zhodou okolností náš menovec) a tiež 54 ročný Juraj Šmihuľa - boli obesení nad dedinou na výstrahu pre vzbúrencov, pričom ich telá tam nechali visieť... Mnohí ďalší sedliaci boli bití korbáčmi a piati z nich (Rusnák, Harbal, Dvorsky, Kašpruš, Krajčir) boli mučení a v levočskom žalári zomreli ešte pred vynesením rozsudkov. Ďalší boli odsúdení na 5-6 rokov. V bijacovskom archíve sa zachoval dlhý list, ktorý písal bijacovskej grófke v mene väzňov kňaz levočského kláštora Ručinsky. „Voleli nás povešať,“ odkázali grófke v liste. Ľutovali, že sa nechali zviesť planými rečami, zlým duchom...

Tá smutná história – píše farár Machay – poskytuje široké pole rozjímania nad ľudskou krehkosťou. Hľa, Bijacovčania, stratili dôveru v sluhov božích a veria falošným prorokom. Mysleli si, že keď pobijú pánov, kráľ rozdelí majetok ľudu.

Ruben, aj kvôli tejto rebélii, volajú bijacovčanov „Rebelianci“.

...

Prešlo odvtedy takmer 200 rokov. Primitívna vtedajšia medicína sa oproti tej dnešnej ani nedá porovnať - posunuli sme sa v tomto smere o míľové kroky vpred. Dnes zažívame časy celosvetovej pandémie nákazy Covid-19. Nie sú to len lokálne ohniská. Na pozore sa musíme mať všetci. Ale z príbehu, ktorý som ti v skratke rozpovedal si všimni dôležitú vec – ľudia nepočúvali autority. Ani farára, ani pánov, ani lekára z Viedne. Tvrdili im vtedy, že dezinfekcia a likvidovanie nákazy „práškom“, chlórom a vápnom bola tým jediným, čo mohli spraviť, aby šírenie nákazy zastavili.

Čo sa však stalo? Neuverili im, ale uverili „falošným prorokom“, ako píše spomínaný farár Machay, očitý svedok udalostí. Uverili ženám, ktoré obchodovali s plátnom kdesi v Košiciach na trhu a ktoré prišli s „overenými“ informáciami, že ich chcú otráviť „práškom“ a kňazi dokonca aj hostiami!

...

Ruben môj, v tomto sme sa dnes neposunuli ani o krok. Prepáč, že to takto tvrdo píšem, ale tuposť niektorých ľudí je tiež našim dedičstvom, ktoré sa tu s nami ťahá dejinami.

Tak, ako vtedy prišli ženy a burcovali ľud, rovnako sú tu dnes tí, ktorí spochybňujú, že tá choroba vôbec existuje, ktorí odmietajú opatrenia, dokonca zašli tak ďaleko, že tárajú o tom, že nás ide niekto cez testy cez pripravované vakcíny očípovať.

Žiaľ, pred 200 rokmi im - aj v mojej rodnej dedine - sadli jednoduchí sedliaci na lep a dopadlo to tragicky. Dnes je až desivé, koľko týchto konšpirátorov máme po sociálnych sieťach i medzi ľuďmi, a tragické, že ich činnosť stojí množstvo ľudí životy.

Ruben, chlapček môj, táto dvestoročná paralela ukazuje na to, že v medicíne sme sa síce posunuli vpred, ale s naivitou a hlúposťou niektorých ľudí je to úúúplne rovnaké ako vtedy.

Vtedajší naši rodáci si neuvedomovali, že ani gróf, ktorý sídlil v bijacovskom kaštieli, ani úradník, ani farár a ani lekár z Viedne -  nikto nie je ich nepriateľ. Dnes vieme, že ich nepriateľom bola cholera, znečistená pitná voda a nedodržiavanie hygieny.

Ani v súčasnosti nie sú našimi nepriateľmi ani epidemiológovia, ani armáda, ani premiér, ani lekári. Vírus Covid-19 je našim nepriateľom a tiež hlúposť ľudí, ktorí spochybňujú opatrenia na zastavenie jeho šírenia.


Drž sa, synček môj! A buď zdravý.
Tvoj ocko