List synovi (16): Nehlasujem s fašistami, hlasujem za život!

Snimka obrazovky 2020-07-16 o 100302png

Ahoj Ruben,

včera skončila schôdza, na ktorej boli predložené aj 4 návrhy zákonov na ochranu života. Jeden z nich sme predložili my – niektorí poslanci z OĽaNO. O tomto návrhu som ti písal v predchádzajúcom liste, kde som ti vysvetlil, že náš zákon je motivačný a hľadá oblasti, v ktorých môžeme budúcim mamičkám pomôcť, aby sa rozhodli darovať život. Tento zákon napokon prešiel aj do druhého čítania a ešte o ňom bude reč na septembrovej schôdzi. Bude sa pripomienkovať a má veľkú ambíciu, že napokon bude aj schválený. Teraz ho podporilo 81 poslancov.

Ďalšie tri zákony predložila opozícia, nedala si však pritom až takú veľkú námahu. V podstate okopírovala tri návrhy zákonov, ktoré v uplynulom volebnom období predkladali dnešní ministri a poslanci: jeden je bývalý návrh súčasného ministra Krajniaka, druhý ministra Krajčiho a tretí súčasného predsedu Školského výboru Vašečku.

Keď prešiel do druhého čítania náš návrh, poslanec Taraba stiahol ten svoj a povedal, že podporia náš návrh s ďalšimi pripomienkami (stiahli teda Krajčího návrh z minulosti). Kotlebovci „svoje“ návrhy nestiahli a tak sa o nich rokovalo, aj hlasovalo.

Jeden zo zákonov podporilo 36 poslancov, druhý 38 – oba teda neprešli do druhého čítania.

Kde je však problém? Média a ľudia obvinili nás - koaličných poslancov, ktorí sme hlasovali za tieto návrhy zákonov, že sme porušili Koaličnú zmluvu a odvolávajú sa pritom na jej časť II. 9:

„Žiadna koaličná strana, resp. koaličné strany nemôžu presadzovať svoje záujmy na úkor inej koaličnej strany spoločným postupom so stranami opozície. Takýto postup bude považovaný za hrubé porušenie tejto dohody.“

Každý logicky uvažujúci človek musí potvrdiť, že sa nič také neudialo. Ani jedna z koaličných strán takto nekonala. OĽaNO sa predsa v ničom nespojilo a nesynchronizovalo s opozíciou. Ak si pozrieš hlasovanie v OĽaNO, je jasné, že sme sa v hlasovaní rozhodovali podľa svojho svedomia a vedomia, bez ďalších dohôd – pretože išlo o hlasovanie o ochrane života.

Niektorí jednotlivci (v jednom prípade 16 a v druhom 17 poslancov) z nášho hnutia hlasovali „za“. Iní „proti“, ďalší sa „zdržali“, niektorí „nehlasovali“. Tak aký spoločný postup koaličnej strany s opozíciou proti ostatným koaličným stranám? O tom nemôže byť ani reč. Mimochodom, „za“ hlasoval ešte jeden poslanec z klubu Sme rodina.

Pýtam sa: Ako by hlasoval premiér, keby bol na našom mieste? Ako by hlasoval minister zdravotníctva? Ako by hlasoval minister financií?“

Tí, čo nás „vykresľujú“ v médiách a na sociálnych sieťach ako nejakých zvrhlých ľudí a spiatočníkov, argumentujú, že „hlasujeme s fašistami“.

Je mi odporný fašizmus i komunizmus. Je mi odporný každý tyranský režim. Je mi odporné vyvražďovanie Rómov, Židov v koncentračných táboroch, vraždenie ľudí komunistami. Som čitateľný ako bojovník proti týmto režimom a napáchanému zlu. Odsudzujem to!

Ak si ktokoľvek pozrie moje hlasovania v parlamente, je z nich jasné, že aj tento argument stojí na vode – nehlasujem s fašistami. Ak by to tak bolo, logicky by som mal byť „za“ ich návrhy, ktoré predkladajú. Ale ja som iba v týchto prípadoch, kedy išlo o život, zahlasoval za ochranu života, za obmedzenie potratov a za záchranu čo najviac ľudských životov.

Nikdy sa nespojím s ĽSNS. Ich agenda je neúprimná, ich konanie je zlé. Ale teraz išlo o ochranu života a zákony, ktoré pôvodne vyšli z dielne Richarda Vašečku a Milana Krajniaka.

Synček môj, som presvedčený, že život treba chrániť. Môj argument, prečo som bol „za“, je moje vlastné svedomie. Chcú mi azda títo ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že sú liberáli a ako takí sú tolerantnejší a otvorenejší iným názorom tvrdiť, že mám mať ich názor a ak nie, tak... ma neminie spŕška hejtu? Kde je teda ich tolerancia k inému názoru, kde sú ich hodnoty ako sloboda a demokracia?

Som kresťan. Praktizujúci kresťan, ktorý svoju vieru žije. Áno, niektorí ľudia majú odlišné názory, ale to je v poriadku: Ja som takýto a nikdy som sa nebál tých, čo na mňa pokrikovali a poukazovali. Ani teraz nemám strach.

Nelogicky ma označujú za fašistu a nadávajú mi. Stačilo by, keby sa zamysleli nad príkladom, ktorý mi rozpovedal jeden môj priateľ: Predstav si, že sa tvoje dieťa topí. Do vody sa vrhne človek, o ktorom vieš, že je fašista a chce zachrániť tvoje dieťa. Predstav si tú absurdnú situáciu, že začneš kričať: „Nie! Ty ho nezachraňuj, lebo ty si fašista!“

Nemusím súhlasiť so svalnatým a potetovaným chlapíkom, ktorý má na chrbte smrtku a na hrudi hákový kríž. V ničom s ním nesúhlasím. Ale, keď zachráni život môjho synčeka, tak mu poďakujem. Je to moja povinnosť. Je to predsa záchrana života, ktorý je najväčšiou hodnotou.

Ján Pavol II., ktorý sa vyjadroval k otázkam ochrany života napísal v encyklike Evangelium Vitae aj tieto slová: „

 „ Ak by v situácii, o ktorej je reč, nebolo možné odmietnuť alebo úplne zrušiť zákon o umelom potrate, člen parlamentu, ktorého osobný absolútny nesúhlas s potratom je jasný a všetkým známy, konal by správne, keby podporil návrhy, ktorých cieľom je obmedzenie škodlivosti takéhoto zákona a umenšenie jeho negatívnych dôsledkov na poli kultúry a verejnej mravnosti. Keď takto koná, nemá totiž nedovoleným spôsobom spoluúčasť na schválení nespravodlivého zákona, ale skôr robí správny a dovolený pokus obmedziť jeho škodlivé aspekty.“

A napokon, ten „hejt“ vraj k tomu všetkému patrí. To povedal už Kristus, ktorému verím. Je to zachytené v Matúšovom evanjeliu (kapitola 11, verš 5): „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť.“

Kristus, o ktorom vravel prorok, že „nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôtik nedohasí“, nám ukazuje, že treba to slabé a bezbranné dieťatko chrániť.