List synovi (15): 34 rokov sme sa nikam neposunuli, teraz je tu šanca

Ahoj Ruben!

Sú síce letné dni a nebýva zvykom, aby NR SR v tomto čase rokovala, ale teraz je všetko trochu iné. Bola korona – čo malo dosah na zdravie, ale aj peňaženky ľudí. Je treba chrániť životy a naše zdravie, treba však pomôcť aj s opatreniami, ktoré zmiernia ekonomické dopady na ľudí.

Podnikateľské prostredie by sme však zákonmi vylepšovali, aj keby nebola korona. Začali sme tým, že sme z dielne ministra hospodárstva presadili „kilečko“, minister následne povedal, že pripravuje ďalších, možno až 200 opatrení, ktoré prídu do NR SR už možno počas najbližšej schôdze.

Korona však zrejme nepovedala v našej a ďalších krajinách posledné slovo a neustále vyčíňa. Tým, že sa uvoľnili opatrenia, môže sa vírus ľahko šíriť aj medzi nami... Ešte nemáme vyhraté, stále bojujeme!

Život sa však nezastavil a sú tu ďalšie témy, ktoré sa riešia. Je to úplne prirodzené, že sa paralelne rieši mnoho vecí. V Programovom vyhlásení vlády máme aj zmienku o tom, že chceme pomôcť rodinám, tehotným mamičkám a že budeme robiť politiku tak, aby sme motivovali budúce mamičky darovať život. Dá sa to legislatívnou úpravou, ktorá bude smerovať k pomoci.

Ľudia, ktorí ma poznajú – vedia, že milujem život. Som bojovníkom za život a jeho ochranu. Uvedomujem si, že tak aj rovnako ako v našej spoločnosti, aj v parlamente sú na túto tému rôzne názory.

Rozumiem tomu, že táto téma môže ľudí rozdeľovať. Preto som vďačný, že z dielne OĽaNO vyšiel pozitívny návrh zákona, ktorému možno dať prívlastok prorodinný a prosociálny.

Pozitívny v tom význame, že je motivačný. Teda obsahuje v sebe opatrenia, ktoré motivujú budúcu mamičku darovať život. Hovoria jej: „Pozri, sú tu ešte aj tieto možnosti, skús sa porozprávať ešte s iným odborníkom, neunáhli sa v rozhodovaní, ešte ti vieme pomôcť takto a aj takéto riešenie je k dispozícii... Ak sa však predsa len rozhodneš ísť na potrat, bude nám to ľúto, ale nedokážeme ti to zakázať. Spravili sme pre teba i dieťatko, čo bolo v našich silách a organizácie, ktoré sú tu aj pre teba, sú ti ochotné pomôcť. Ešte popremýšľaj... a daruj život.“

Ruben, synček môj, o dva dni budeš mať tri mesiace. Si našim štvrtým dieťatkom a ani sme nepomysleli na to, žeby sme ťa s mamkou neprijali. Si slniečko našich dní. Prvýkrát som ťa videl, keď si mal „len“ 23 týždňov. Boli si v brušku tvojej mamičky a krásne si nás svojou rúčkou „pozdravil“. Potešil som sa tomu, aj mi vypadla slza šťastia. Lenže vzápätí mi prebehla hlavou myšlienka, že takéto detičky sa zabíjajú... a to mi prišlo a je ľúto...

Ruben, v roku 2004 mi vyšla brožúrka „Krížová cesta za nenarodené deti“. Modlitba, na ktorú mi dal imprimatur (schválenie) dnes už nebohý spišský biskup František Tondra. V tom čase sme mali tvojich dvoch bratov: dvojčatá Olivera a Marka. Nemali ešte dva roky. Neskôr sa nám narodila Lianka a ty. Túto tému vnímam dnes ešte citlivejšie.

Dokonca sme (keď sme ťa ešte nemali) mali s tvojou mamkou aj také myšlienky, žeby sme si mohli vziať nejaké deti do pestúnskej starostlivosti, ale napokon to nebolo možné, kvôli podmienkam, keďže žijeme v trojizbovom byte a máme už tri deti. Ste štyria a my s mamkou sme za vás, za každého vďační a sme štastní. 

Ešte ti na záver chcem napísať pár viet ku zákonu, ktorý sme predložili. Chceli sme pripraviť zákon, ktorý by mal veľkú šancu na to, aby prešiel a aby bol schválený. Od roku 1986, odkedy sa zákon v podstate nezmenil,  sme už vedecky aj medicínsky pokročili. Spravili sme míľové kroky. Vieme napríklad detičky operovať vnútromaternicovo, vieme sa pripraviť na niektoré problémy tak, že operačne dokážeme deťom pomôcť aj tesne po narodení.

Legislatívne sme sa však 34 rokov nikam neposunuli. Teraz je tu šanca. Náš návrh zákona je v druhom čítaní. Posunulo ho tam 81 poslancov. Verím tomu, že napokon bude tento návrh schválený – pretože je motivačný a ponúka možnosti, aby sa zachránilo čo najviac životov.

Milujem život, chlapček môj. Nie iba tvoj, či tvojich súrodencov. Milujem každý ľudský život.

Tvoj ocko