List synovi (12): Ľudia ľahko a rýchlo zabúdajú – nezabúdajme byť vďační!

Ahoj Ruben!

Píšem ti, lebo ti chcem pripomenúť, aby si nezabúdal ďakovať za veci okolo seba. V politike sa to veľmi nenosí. Politici sú vystavovaní tlaku, pod tlakom musia fungovať, musia sa zodpovedať ľuďom – a preto by nemali byť „hladkaní“. Tento primeraný tlak im pomáha, aby nezabúdali  pracovať a konať pre ľudí. Aby nezabúdali slúžiť.

V ostatných mesiacoch – alebo presnejšie povedané – odkedy nastúpila vláda Igora Matoviča, tu máme koronakrízu a spolu s ňou spochybnenie opatrení, ktoré vláda na odporúčanie odborníkov z krízového štábu prijímala. Je tu množstvo nespokojných ľudí, ktorí kričia a vypisujú na sociálne siete kruté a špinavé veci na premiéra – až mávam často pocit, že je zodpovedným vinníkom za všetko, čo sa kedy a komu zlé v našej krajine stalo.

Na severe Talianska, vo Francúzsku či v Španielsku zomierali tisíce ľudí. No u nás sa nadávalo na zatvorenie hraníc, na obmedzenia počas Veľkej noci, nadávali na karanténu, nadávali na mnoho vecí, ... nadávali, lebo Igor.

Včera pred polnocou som ešte telefonicky vybavoval svoje povinnosti a človek na druhej strane linky mi povedal niečo, z čoho mi išiel mráz po chrbte. O ľuďoch vo svojom okolí, ktorí nerešpektovali opatrenia v súvislosti s COVID-19 počas Veľkej noci. Vybrali sa k babičke na „kúpačku a šibačku!“ Nevedeli, že tento vírus majú a odovzdali ho nielen babičke, ale aj dedovi. Babička sa z toho s ťažkosťami dostala, dedo tento boj nevyhral. Už tu nie je.

Spomenul som si na to, ako premiér obhajoval tento prísny krok „...aby ste im nepriniesli nechcený darček v podobe COVID-19.“

Presne toto sa v tomto prípade stalo. Hovorí sa, že ľudia ľahko a veľmi rýchlo zabúdajú. Koronakríza poľavuje a my postupne zabúdame. Neostalo za ňou toľko mŕtvych, ako v iných krajinách – preto situáciu zľahčujeme. Ja som však presvedčený, že sme to prekonali a zvládli aj vďaka prísnym opatreniam. Preto chcem poďakovať premiérovi, že aj napriek nevôli mnohých – načúval odborníkom z krízového štábu a spravil aj mimoriadne nepopulárne a ťažké rozhodnutia.

Niekde som počul, že ak zachrániš čo i len jedného človeka, zachrániš ľudstvo.  Som si istý, že tieto prísne opatrenia zachránili nejeden ľudský život. Moji rodičia, ktorých vek sa pomaly šplhá k 70-ke, sú vzdušnou čiarou asi 4 km od nie tak dávno osady v karanténe – Dobrá vôľa pri Žehre. Aj za toto opatrenie ďakujem! Som vďačný, že babka s dedkom (a aj druhá babka) budú môcť prísť na tvoje blížiace sa krstiny, Ruben, - pretože sú nažive.

A verím, že sa s nimi aj osobne čoskoro stretneš a budú sa môcť z teba tešiť ešte dlho, veľmi dlho.

Maj sa, chlapček môj a buď zdravý! A nezabúdaj byť vďačný!

Tvoj ocko