List synovi (11): Nemôžem zaprieť seba samého! Toto som ja!

Snimka obrazovky 2020-06-11 o133812png

Ahoj Ruben,

počas poslednej, 8. parlamentnej schôdze, sa toho udialo veľmi veľa a mohol by som ti k nej napísať mnoho listov: generálny prokurátor, zdravotnícke, hospodárske či finančné zákony, nedele, Ústav pamäti národa...

V tomto liste by som ti chcel napísať o fackách, ktoré som dostával za „nie predaju v nedeľu...“ A následne prišla aj facka za „áno predaju v nedeľu...“ Prečo sa mi to stalo? Pokúsim sa ti to vysvetliť.

V deviatom liste pre teba som písal, aký je môj postoj k obmedzeniu predaja v nedele. Som za jeho obmedzenie s istými výnimkami, ale tiež tvrdím, že toto nie je téma, ktorá by mala rozhádať koalíciu. Nechceme ju týmto rozbiť. Vieme, že jeden z koaličných partnerov má so zákazom problém a preto podporujeme vyššie dobro - aby sme zostali pokope 4 roky a spravili pre Slovensko mnoho dobra.

Za tento môj názor ma niektorí ľudia „valcovali“ v správach či komentároch. Argumentovali v prospech toho, aby boli v nedele otvorené obchody. Snažil som sa vysvetľovať, ale zdôrazňoval som predovšetkým to, že chceme udržať koalíciu pokope.

Plánoval som vystúpiť v rozprave v parlamente, keďže však niektorí kolegovia predniesli podobné argumenty, stiahol som sa a neopakoval som ich. Iba som v jednej krátkej faktickej poznámke zopakoval, že som síce na strane tých, ktorí sú za obmedzenie predaja v nedele, ale zákon, kvôli boju za vyššie dobro, nepodporíme.

Zaznelo mnoho názorov: že chceme vziať predavačkám možnosť si v nedeľu viac zarobiť a že nie je dobré ľuďom niečo zakazovať. Aj preto som svoju faktickú poznámku zakončil trochu nadnesenou poznámkou: Nie je riešením zvýšiť príplatok za nedele na 500 %? :)

Napriek tomu, aký názor prevláda medzi koaličnými poslancami a aký je názor v opozícii, dokázali sme za zákon „nezahlasovať!“ Pre vyššie dobro! A vieš čo sa stalo? Nie som naivný a nemyslím si, že ma niekto za tento ústretový krok k liberálnym návrhom pochváli.

Pustili sa však do mňa tí istí ľudia z liberálnych kruhov. Nestačí, že sme im navrhovaný zákon stopli... Čo vlastne chcú? Predtým to bolo zle, teraz je zle.

Zdá sa mi, že pokiaľ nebudem mať úplne rovnaký názor ako oni, nedajú mi pokoj a nebudú spokojní! Ale takto to nesmie fungovať. Som, aký som. Mám nejaké skúsenosti, niečo som si zažil, niečo vnímam a cítim. Toto som ja. A nech sa aj na hlavu postavia, nemôžem zaprieť seba samého. Musia pochopiť, že tak, ako majú oni svoj názor, mám ho aj ja - a tieto názory sa nemusia zhodovať!

Pre vyššie dobro som urobil toto gesto. A nielen ja, ale aj prevažná väčšina podobne zmýšľajúcich poslancov v našom klube. Aj tak nie sú spokojní? Istý človek mi raz povedal, že „najväčší fundamentalista je liberál...“ Možno je to provokujúci výrok, za ktorý schytám ďalšie facky. Ale premýšľam čoraz-viac či nie je pravdivý. Treba dodať - česť výnimkám!

Aj v našom klube sú liberáli, s ktorými si rozumiem. Oni rozumejú mne, diskutujeme spolu a poďakovali mi za môj prístup.

Počas júlovej schôdze príde „na pretras“ podobný zákon. Znova budeme hovoriť o tejto téme. A znova prídu facky, panika, presviedčanie... Neteším sa na to a neviem ako to dopadne teraz. Nevzdávame sa, bojujeme za lepšie Slovensko!

Tvoj ocko